Spojená škola sv. Vincenta de Paul

[palsoft]

Nedalo mi prihodiť sem odkaz na článok, ktorý som včera čítal a veľmi ma zaujal. Povedal by som, že je to povinné čítanie...

http://osusky.blog.sme.sk/c/64222/Vsetci-sme-sa-ucili-konstrukciu-trojuholnika-Vyuzijeme-to-niekedy.html

[Alexander Avenarius]

Súhlasím s názormi Andreja Osuského. Jediné, čo si zreteľne pamätám z gymnázia, je spolužiačka z vedľajšej triedy, do ktorej som bol tri roky platonicky zaľúbený. Všetko ostatné je hmlovina, útržky zážitkov. (Bolo by prehnané hovoriť o poznatkoch alebo vedomostiach.)

Link na článok, ktorý myšlienky podobné článku Andreja Osuského vyjadruje oveľa stručnejšie:

Ivan Žežula: Zastavte to šialenstvo v školách!

Skúsenosti som mal podobné ako Andrej Osuský. Na základnú školu mám zlé spomienky, na gymnázium ešte horšie a na vysokú školu úplne najhoršie. Človek sa naivne utešuje, že absurdita vyučovacieho systému predsa musí niekde skončiť, ako postupuje jednotlivými ročníkmi...

Ale kdežeby absurdita končila, ona práve naopak na najvyššej úrovni (čiže na univerzite) kulminuje O to väčší šok pre mladého naivného človeka.

To všetko je len perspektíva žiaka. Nechodil som ako žiak na Spojenú školu sv. Vincenta, takže možno práve naša škola je svetlá výnimka a systém vyučovania na našej škole nie je absurdný, ale naopak geniálny a absolútne bezchybný.

Ťažko povedať, keďže som na našej škole pôsobil iba ako učiteľ, nie ako žiak.

Učiteľ nemá najmenšiu šancu zistiť, aké je to vlastne pre žiaka byť žiakom v jeho vlastnej (učiteľovej) triede. Na to proste musí byť žiak žiak, aby to mohol posúdiť. Keď už je niekto učiteľ – nulová šanca, aby to dokázal posúdiť a naozaj precítiť.

Práve sme včera v pondelok popoludní mali (my zamestnanci) skvelú prednášku od pani psychologičky na túto tému. (Dúfame, že niečo z jej myšlienok čoskoro zverejníme aj na našich webstránkach.) Zaznelo tam niečo podobné: učiteľ môže s určitosťou iba vedieť, ako sa on cíti, ale do vnútra svojich žiakov nevidí. Každý žiak je iný...

Jedno je isté: byť učiteľom je šialene ťažké povolanie, ak je cieľom učiteľa pripraviť na každú hodinu čo najatraktívnejšie, čo najkvalitnejšie vyučovanie. Každý žiak je iný, čiže čo vyhovuje polke triedy, za to isté druhá polka triedy bude učiteľovi nadávať.

Ja osobne som to vzdal. Naozaj kvalitný (teda nie iba priemerný) môže byť zrejme iba taký učiteľ, pre ktorého je učenie hlavná pracovná vášeň č. 1. Pre mňa nie je, pred učením dávam prednosť napríklad štúdiu literatúry, filozofie, filmov... A na to vždy doplatia žiaci. Vycítia, ak nie sú pre učiteľa tým najhlavnejším. Ak sú pre učiteľa iba prostriedkom k cieľu (napríklad k pravidelnej mesačnej výplate) a nie cieľom samým.

Touto dlhou reakciou na tvoj odkaz, palsoft, chcem iba povedať, že absolútne netuším, kde je riešenie, ako ponúkať žiakom také vyučovanie, aby uspokojilo aj talentovaných ľudí typu Andreja Osuského. Je to pre mňa neriešiteľný rébus, hádanka. Môžem iba s rešpektom a záujmom spoza postrannej čiary sledovať, ako sa tento rébus darí každodenne riešiť vyučujúcim našej školy sv. Vincenta.